Foto N – Tomáš Benedikovič
“Nevedel som, že je to také ľahké, najmä však lacné, kúpiť si hrdého maďarského voliča na rínku – píše Rudolf Chmel, dobrý přítel Knihovny PP -; že tak rýchlo a pod cenu dokáže vymeniť život v demokracii za 30 strieborných! Len keď mu bude teplo, postavia mu chodník v dedine, pridajú kanalizáciu, dva kruhové objazdy, a ešte mu podhodia nejakú národnú kosť. Ale môže dostať aj dar takrečeno navyše: výmenu nezávislých redaktorov Rádia Pátria v RTVS za tých pravých, orbánovských.
Na tradičnú maďarskú hrdosť trochu málo. To nagyovci, bugárovci a durayovci aspoň vedeli navýšiť svoju cenu, aby sa nemuseli pred potomkami doma hanbiť. Tí súčasní, hľadám to správne slovo, „spolupracujúci“, si vskutku nevedeli nájsť príhodnejší čas ako veľkonočný a prostredníctvom Gyimesiho a Forróa ho sprístupnili s predstihom, ani slovkom sa nepriznajúc, že sú vlastne pioniermi slovensko-maďarského zmierenia. Dávno hovorím, že jeho kľúčom sú Maďari na Slovensku. Ibaže, prizrime sa mu trochu lepšie či hlbšie. Na akomže pôdoryse nám to zmierenie, a najmä s kým, ponúkajú??”
Na poslední chvíli před slovenskými prezidentskými volbami se tedy for President vyslovili i “Maďaři na Slovensku”, alespoň K. Forró a G. Cyinmési, svými zdvihnutými palci pro P. Pellegriniho. Profesor Rudolf Chmel, dobrý znalec slovenských a maďarských mínění, postojů i letor, jakož i slovensko-maďarských a maďarsko-slovenských vztahů zaslal nám do redakce svůj komentář, uveřejněný původně v Denníku N – teď na portálu Knihovny PP, pro zdejší, stále nedostatečnou orientaci v politických proudech a peřejích na Slovensku Celý, výše započatý text Rudolf Chmel, 30 strieborných alebo rublov – zde.